Informácie o titule

Vráť sa, smutný Charleston (Come Back Charleston Blue)

Autor Himes, Chester

Žáner: Dobrodružné - Detektívka

Jazyk: Slovenský

Rok: 1983

Rok originálneho vydania: 1974

Popis:

Literárna kritika v USA pokladá Chestera Himesa za jedného z najvýznamnejších súčasných černošských spisovateľov, za pokračovateľa dnes už legendárneho Richarda Wrighta (1908–1960). Himes má na svojom konte necelú desiatku románov a množstvo poviedok. Takmer všetky jeho diela vznikli mimo územia Spojených štátov, keďže Himes už roku 1953 odišiel do Paríža a neskôr do Španielska. Podobne ako James Baldwin emigráciou protestoval proti nerovnoprávnemu postaveniu amerických černochov. Jeho rasové povedomie je neobyčajne silné a výrazne sa premieta do celej jeho tvorby.
Ako ostatné Himesove romány aj detektívny príbeh Vráť sa, smutný Charleston, ktorým tohto známeho autora predstavujeme slovenským čitateľom, sa odohráva v newyorskej štvrti Harleme, v povestnom veľkomestskom černošskom gete, kde sa oveľa vypuklejšie ako hocikde inde prejavujú drsné zákony kapitalistickej spoločnosti. Ústrednými postavami tohto románu sú dvaja detektívi a nerozluční priatelia – černosi Hrobár Jones a Ed Rakvár Johnson, ktorí si u obyvateľov Harlemu získali rešpekt svojimi tvrdými, nekompromisnými zásahmi proti všetkým narušiteľom zákona, od najmenších zlodejíčkov až po profesionálnych zabijakov. V našom románe sa všetko krúti okolo pašovanej zásielky narkotík, na ktorej stopu Ed Rakvár s Hrobárom narazia pri náhodnom vyšetrovaní harlemského priekupníka s heroínom. Od tejto drobnej epizódy sa odvíja celá reťaz dramatických udalostí; v hre sú veľké peniaze, a tak sa neúnavne pátrajúci čierni detektívi stanú pre istých ľudí veľmi nepohodlnými…
Himesov román ukazuje pravú tvár dnešnej Ameriky, podáva realistickú výpoveď o otrasných pomeroch, v akých sú nútení žiť černošskí obyvatelia amerických veľkomiest. Preto nečudo, že niektoré pasáže knihy sú drsné až brutálne. Himes však pristupuje k zobrazovanej realite s úsmevným, parodizujúcim nadhľadom, a tak v celom príbehu nad drsnosťou dominuje autorov svojský humor, miestami prerastajúci do akejsi „čiernej grotesky“.